• RS WordPress

    Tento web používa redakční systém WordPress. Tento systém můžete zdarma stáhnout zde.

Sutinové atesty IRO pohledem pozorovatelky, 31.10.-4.11.2012


foto: Julia Bukovinská, zdroj: http://julyzzz.wordpress.com/

Tohtoročné sutinové IRO atesty sa konali v Čechách, takže som dostala príležitosť sa ich účastniť ako pomocník – prekladateľ. Pôvodne som sa ich mala s Amálkou účastniť ako psovod ale kvôli množstvu prihlásených týmov na nás nezostalo miesto. Tak som ich videla aspoň takto v priamom prenose a bez stresov.A ako sa to celé odohrávalo?

Atest prebiehal v severných Čechách. Za SZBK sa ho účastnili Jitka Dědinová s špringeršpanielom Garpom, Láďa Pozdníček s labradorkou Citou, Pavel Troller s berňačkou Arinou a Martina Trollerová a ja ako pomocníci. Okrem Čechov sa atestov v tomto prvom termíne zúčastnili ešte týmy a jednotlivci zo Slovinska, Rakúska, Anglicka a Chorvátska.

Registrácia v plnej poľnej (tzn. s povinnou výbavou psovoda) a s veterinárnou prehliadkou bola od 19 hodiny v Chbanoch.

Po registrácii sme si odviezli auta na cvičák do Žatca odkiaľ sme boli odvezení na táborisko pri priehrade Nechranice, kde si jednotlivé tými postavili stany. Odtiaľ sa išlo opäť na miesto registrácie, kde sa písal test z príručky INSARAG.

Pred začiatkom testu nám bolo oznámené, že veterinár IRO zhodnotil Láďovu fenku Citu ako háravku a že musí odstúpiť z atestov, ináč vylúčia celý tým. Táto informácia nám bola dosť nešťastne (naschvál?) predaná v dobe, keď sme tam už nemali žiadnych oficiálnych zástupcov za našu organizáciu a zároveň nebol prítomný ani jeden veterinár takže sme prakticky nemohli diskutovať o oprávnenosti tohto vylúčenia. Takže ja ako Láďov prekladateľ som sa šmahom zmenila na Jitkinu pravú ruku.

Test z INSARAGu pozostával z 25 otázok pri ktorých sme mohli použivať príručku INSARAGu. Boli tam otázky týkajúce sa priamo organizácie INSARAG a potom praktickejšie veci týkajúce sa značenia a signalizácie pri zásahoch.

Okolo polnoci sme sa dostali naspäť do tábora. Po kŕmení a venčení sme zaľahli do stanov spať.

Na druhý deň sme mali voľno takmer až do druhej hodiny. Pôvodne sme mali byť ako štvrtí zo šiestich týmov v poradí, ale kvôli háraniu nás presunuli na koniec a po definitívnom vylúčení City to už nezmenili, takže sme štartovali na všetkých terénoch ako poslední.

O druhej nás teda presunuli na terén vo Chbanoch, kde mal každý pes vypracovať tri terény v ktorých bolo dohromady skrytých 5 ľudí. Samozrejme informácie o počtoch stratených osôb k dispozícii neboli. Na každý terén bola pol hodina času ak sa nemýlim, do času sa počítal úvod, kde každý dostal prehľad situácie čo sa na danom mieste stalo, aké sú tam riziká a podobne. Psovodi boli hodnotení i tým ako sa zvládli dopýtať na ďalšie informácie o mieste udalosti, rizikách, osobách, evakuačných miestach a tak podobne, zároveň mali určiť svoju taktiku prehľadávania ideálne aj s krátkym zhodnotením prečo ju takto zvolili.

Potom začalo prehľadávanie. Na týchto troch terénoch mohli psovodi vstupovať všade okrem budov. Po náleze sa bolo treba ešte vždy pýtať osoby (ktorú vidieť väčšinou nebolo) či tam ozaj je a ak odpovedala tak prípadne koľko osôb tam ešte je, či niekoho nevideli a ako sú na tom zdravotne. Niektoré odpovedali, iné nie, takže teoreticky ani nebolo jasné, či tam skutočne sú a koľko ich tam je. Toto ako informáciu na záver prehľadávanie povedal psovod rozhodcovi. Na záver sa takisto kreslil náčrt s miestami nálezov a psovod zhodnotil či pes všetko vykryl a prípadne kde ešte treba hľadať.

Po prehľadaní všetkých troch terénov prebiehal praktický test zo zlaňovacej techniky, ktorý bol v tomto prípade dosť jednoduchý. Psovodi sa museli ustrojiť do zlaňovacích celotelových sedákov a takisto nastrojiť psov. Potom boli pripnutí na lano, vytiahnutí na vysokozdvižnú plošinu a spustení opäť dole. Ihneď po odopnutí bolo ešte jedno vyštekanie, ktoré malo zhodnotiť či je pes i po takejto stresovej manipulácii schopný práce.

Po zlanení sme celý tým odpochodovali na stanovište, kde sa konala ľudská i psia prvá pomoc. Po príchode na stanovište sme dostali informáciu, že ležiaci človek spadol z väčšej výšky a má otvorenú zlomeninu holennej kosti a rozbitú hlavu. Psovodi ho mali ošetriť a potom sme ho odtransportovali na určené miesto. Po praktickej časti nasledoval písomný test, ktorý pozostával z 25 otázok. Test bol buď v nemeckom alebo anglickom jazyku, čo v prípade lekárskej terminológie nie je úplne jednoduché na preloženie. Našťastie sme ho neoficiálne mohli vypracovať hromadne.

Po ľudskej pomoci nasledovala hneď prvá pomoc psovi. Keďže sme boli poslední, tak táto časť už prebiehala potme. Ako figuranta sme museli použiť vlastného psa o ktorom nám bolo povedané, že má hlbokú krvácajúcu ranu nad prednou nohou. Chuderka Arina musela dosť dlhú dobu vydržať pretože sme zhodnotili, že obväzovať sa bude ona. Lepšia varianta by bol nejaký plyšový pes nech psovodi nemusia zbytočne stresovať svojich psov ale bohužiaľ sa prvá pomoc musela predvádzať na vlastných psoch. Tak ako pri ľudskej prvej pomoci i tu po praktickej časti nasledoval teoretický písomný test.

Potom sme sa konečne mohli vypraviť ďalej pešo do tábora, kde sme čakali na nočné práce. Nočné vyhľadávanie sa pre nás začínalo 10 kilometrovým pochodom na začiatok ktorého sme boli z tábora cca okolo 22 hodiny odvezení autom. Pochodovalo sa z Holetic do Žatca. Potme, v hmle, ale našťastie sme nechytili dážď.

Po pochode sme dorazili do Prefy na začiatku Žatca, kde bol prvý nočný terén.

Po hodinke oddychu začala Jitka s hľadaním. V tomto teréne boli uložené dve osoby.

Spestrením bolo prerušenie práce v polovici vyhradeného času, kedy rozhodca zapískal na píšťalke signál k evakuácii a psovod so psom sa musel evakuovať na vyhradené miesto. Tam sa ukázalo, či sa správne pred začiatkom práce nezabudol spýtať na evakuačné miesto.

Po tomto teréne sme boli po dosť dlhom čakaní na parkovisku konečne odvezení na druhý nočný terén čo bola krásna sutina v Duchcově. Tam nás čakalo pred vyhľadávaním ešte dosť dlhé čakanie, ktoré sme našťastie mohli stráviť v aute.

Sutina bola dosť veľká a nesmelo sa za psom vstupovať dovnútra, iba sa zdržiavať pri jednom okraji sutiny. Bolo dobré mať ozaj ovládateľného psa i na väčšiu vzdialenosť. V sutine boli ukryté tri osoby. Na záver, pri kreslení mapky sa slovinská rozhodkyňa ako “chyták” pýtala kde je sever. Pavel to mal zjednodušené tým, že ako poslednému vyhľadávajúcemu sa mu už rozvidnievalo.

Po hľadaní nás odviezli na policajnú ubytovňu do Kaňkova, kde sme mali asi 4 hodinky na oddych.

Tretí deň atestov sa začal nádherne. Slniečko svietilo, po predchádzajúcom upršanom a zahmlenom dni to bola celkom príjemná zmena. Myslím ale, že psovodi to až tak nevnímali, tí to už chceli mať hlavne za sebou :)

Poslednou sutinou s dvoma terénmi bola “rybyčkárna” v Žalhosticiach. V jednom teréne boli dve osoby, v druhom tri. Na Pavlovej Arine sa už bohužiaľ prejavila únava natoľko, že z oboch sutín zvládla vyštekať dohromady už len jedného človeka takže im limit o jednu osobu ušiel (limit je 70% nájdených osôb). Garp sa i s poslednou sutinou statočne “popral” a našiel všetky osoby. Dokonca si tam Garp vyrobil i jediný falešňák, ktorý ale v podstate až tak falešňák nebol – preťahovali mu ľudia oknom do baráku, Jitka to vyhodnotila, že možno tam niekto ozaj je ale pravdepodobne to sú tí ľudia z vonku.

A to bolo všetko – dohromady sa teda písali tri testy, dva krát sa dávala prvá pomoc – raz psovi, raz človeku, zlaňovalo sa, hľadalo sa v siedmych terénoch (5 cez deň, 2 v noci) kde bolo ukrytých dohromady 15 ľudí a pochodovalo sa 10 kilometrov. Čo sa týka úkrytov, neboli až tak zložité, najviac tieto atesty preveria kondičku a ovládateľnosť psa a pevné nervy psovoda.

Atesty v tomto termíne z 15 ľudí urobilo 6, Jitka s Garpom dokonca dostali pochvalu za najlepšiu prácu.

Ak sa nič nepokazí, tak by som sa ich mala o rok účastniť i s Amálkou. Je to naša posledná príležitosť, Amine už je 6,5 roku, atesty je možné robiť do 8 rokov veku (prvý krát), tak dúfam, že nám to ozaj vyjde.

Kompletní fotoalbum z atestů IRO naleznete zde.

V kategorii: Záchranařina - Proběhlé akce

Jedna odpověď to “Sutinové atesty IRO pohledem pozorovatelky, 31.10.-4.11.2012”

  1. Byla jsem účastnicí atestů IRO a jen bych ráda upřesnila, že na všechna hledání byl čas jen 20 minut a test první pomoci člověku jsme nesměli vypracovat jako družstvo – pomocníci na první pomoci naše družstvo hlídali jako ve škole:-(

Dotazy a komentáře